Prvé jednoduché známky sa začali objavovať v predhistorickom období v jaskyňách. Tieto známky mali skôr duchovnú hodnotu ako obchodnú. V staroveku sa výrobky odlišovali pomocou rôznych značiek, symbolov a iniciálov.
K najrýchlejšiemu rozvoju ochranných známok došlo v období stredoveku, vďaka rozvoju obchodu a vytvorením rôznych cechov ako napr. cech remeselníkov alebo cech predajcov.
Základy duševného vlastníctva na území Rakúsko Uhorska sa začali formovať až v druhej polovici 19.storočia. Jedným z prvých zdrojov právnej úpravu duševného vlastníctva bol Rakúsky Cisársky patent č.230 z roku 1859. Novelizácia tejto právnej úpravy bola uskutočnená zákonom č.19 o ochrane známok v roku 1890. Následne v roku 1895 bol prijatý zákon ktorý upravoval vylúčenia na zápis. V roku 1890 došlo k zriadeniu ústredného známkového registra.
V roku 1918 po vzniku samostatnej Československej Republiky došlo k ďalšej právnej úprave známkového práva, v roku 1952 došlo k prijatiu zákona č.8 / 1952 ZB. o ochranných známkach.
Tento zákon bol pravidelne novelizovaný. Aktuálny zákon o ochranných známkach 506 z roku 2009 bol prijatý 28. októbra 2009.
Slovenská Republika sa postupne stala zmluvnou stranou rady, rôznych medzinárodných zmlúv na ochranu duševného a priemyselného vlastníctva. K tým najvýznamnejších patrí Parížska zmluva na ochranu priemyselného vlastníctva, nasleduje Madridská dohoda ktorá nadobudla platnosť v Československej republiky 29.decembra 1970. Ďalšia významná dohoda je Nicejská dohoda o medzinárodnom triedení služieb a tovaru pre zápis ochrannú známok. Posledná významná dohoda je Lisabonská dohoda na ochranu označenia pôvodu a o medzinárodnom zápise.
Československa socialistická republika sa stala dna 14.7.1967 členom Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Slovenská Republika sa dňa 1.júla 2002 stala členom Európskej patentovej organizácie a dňa 1.1.1995 sa stala členom svetovej obchodnej WTO – World Trade Organization, Cieľom tejto organizácie je prostredníctvom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok medzinárodného obchodu podporiť rast blahobytu a životnej úrovne v jednotlivých členských krajinách WTO – táto dohoda bola uzavretá v rokoch 1986 – 1994 v Uruguayi. Myšlienka tejto organizácie je úprava štandardov na ochranu duševného vlastníctva pre všetky členské štáty, úprava postupov pre riešenie sporov pri duševnom vlastníctve.